Masážny salón Hradný Kameň - Termálne kúpele Sklené Teplice
v Sklených Tepliciach, číslo domu 95
(horná križovatka, oproti Banskému kúpel'u)
Termálne kúpele Sklené Teplice v rámci slovenského kúpeľníctva zaujímajú jedinečné postavenie s naozaj špecifickými a sympatickými charakteristikami. Patria do malej skupiny slovenských kúpeľov, ktoré svoju verejnú službu vierohodne dokladujú do čias hlbokého stredoveku. Ich historickú atmosféru ešte zvýrazňuje bezprostredný kontakt s čarovnou prírodou a kultúrno-historickým zázemím Štiavnickej vrchoviny. A ich pokojnejší a komornejší konzervativizmus podčiarkuje i známy fakt, že účinky termálnych liečivých vôd, zamerané najmä na pohybové a nervové ústrojenstvo, sú mimoriadne, balneológmi radené na popredné miesta v ich liečivosti na Slovensku.
Sklené Teplice ako kúpeľná destinácia s verejne prístupnými prameňmi boli známe už v 14. storočí. Celkom dôvodne sa predpokladá, že takáto činnosť tu fungovala a dobrá povesť o liečebných účinkoch miestnych termálnych vôd sa krajinou šírila oveľa skôr. Dodnes je v teréne historicky zaznamenaných niekoľko desiatok zdrojov postvulkanickej liečivej vody s teplotou až do 52 st.C. V súčasnosti sa využíva iba niekoľko z nich. Dodnes patria - po prameňoch v Piešťanoch - k najhorúcejším minerálkam na Slovensku.
Toto bohatstvo zeme sa v Sklených Tepliciach intenzívne – teda skutočným kúpeľným spôsobom tak, ako ho vo svojej podstate poznáme dnes – využíva od 15. storočia za vlastníctva šľachtického rodu Lipa-i. Novoveký rozmach zažívajú kúpele od 2. polovice 17. storočia - od kedy ich má vo vlastníctve solventná inštitúcia združujúca banské mestá - stredoslovenská Banská komora so sídlom v Banskej Štiavnici – vtedy treťom najväčšom meste Uhorska ( po Bratislave a Košiciach ). Nasleduje najväčší stavebný rozvoj kúpeľov. V polovici 19. storočia nadobúdajú charakter kompletného kúpeľného mestečka s dobre fungujúcimi službami rôznych remesiel a živností – napr. „Cech kúpeľníkov“. Klasicizmus, strohosť a účel architektúry kúpeľných stavieb dotvárajú elegantnú harmóniu prostredia kúpeľov, ktoré sa od tých čias architektonicky v podstate nezmenili. Sedem kúpeľných objektov a 70 izieb bolo kapacitne vyťažených aj preto, že boli po celom Uhorsku známe ako veľmi účinné a finančne dostupné zariadenie.
Propagácii termálnych kúpeľov v Sklených Tepliciach pomohli i viaceré významné osobnosti. Lekár a európsky cestovateľ – Angličan Edward Brown po návšteve – dlhšom pobyte v Sklených Tepliciach v r. 1671 následne popularizuje zaujímavosti kúpeľov vo svojom cestopise o strednej Európe. Podobne významný banskobystrický lekár a viacnásobný richtár, priekopník balneoterapie v Uhorsku, slovenský Hippokrates a vedecký súputnik Mateja Bela z Očovej ( polyhistor a tvorca slovenského osvietenectva ) Karol Oto Moller vo svojej odbornej publikácii „O sklenoteplických prameňoch“ z r. 1724 zhŕňa ako kúpeľný lekár svoje poznatky o využití miestnych termálnych vôd na liečebné účely.
Šťastie Slovenska ako strechy (rozvodia) veľkej časti východnej Európy, ako malej krajiny s veľkým bohatstvom povrchovej a podzemnej, bežne pitnej, mineralizovanej, sopečnej i slanej morskej vody spočíva aj v perspektíve rastu využitia tejto čoraz cennejšej prírodnej suroviny dnešného sveta – donedávna ešte celkom podceňovanej. Cena vody vo svete porastie dnes netušenou a závratnou rýchlosťou! Je dobré, že toto „zlato našich hôr dneška“ využívame v prospech obyvateľov a návštevníkov Slovenska stále účelnejšie, že sa učíme s ním lepšie gazdovať. Je skvelé, že vzniklo množstvo nových kúpeľných a vodnorekreačných zariadení. Ich návštevníci majú dobrú možnosť vyberať si podľa svojich očakávaní, rastie veci prospešná konkurencia a tým i kvalita služieb kúpeľných zariadení. Čoraz skúsenejších a náročnejších klientov pribúda, vyžadujú rastúci štandard. Termálne kúpele Sklené Teplice majú fantastický potenciál, aby i naďalej boli výnimočnými kúpeľami tak, ako vo svojej bezmála tisícročnej histórii.
